Biometrické technológie, ako sú odtlačky prstov, rozpoznávanie tváre, hlasu či dúhovky, sa stávajú bežnou súčasťou moderných služieb v rôznych odvetviach. S ich rozšírením však prichádzajú aj nové výzvy v oblasti ochrany osobných údajov. GDPR (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) považuje biometrické údaje za osobitnú kategóriu údajov a ich spracúvanie podlieha prísnym pravidlám.
Čo je biometria podľa GDPR?
GDPR definuje biometrické údaje ako osobné údaje získané technickým spracovaním fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych znakov osoby, ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jej jedinečnú identifikáciu (napr. odtlačky prstov, tvárová biometria, hlas, dúhovka). Ide o tzv. citlivé údaje, ktorých spracúvanie je vo všeobecnosti zakázané, s výnimkou presne stanovených prípadov.
Kedy je spracúvanie biometrických údajov podľa GDPR povolené?
Spracúvanie biometrických údajov je možné len za určitých podmienok, najmä ak:
- Máte výslovný súhlas dotknutej osoby – súhlas musí byť informovaný, konkrétny a jednoznačný.
- Spracúvanie je nevyhnutné na splnenie právnych povinností alebo v rámci verejného záujmu (napr. v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, verejného zdravia).
- Ide o ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby (napr. v prípade núdzových situácií).
- Spracúvanie je potrebné na uplatnenie alebo obhajobu právnych nárokov.
V praxi je najčastejším právnym základom výslovný súhlas, pričom v pracovnoprávnom prostredí je jeho dobrovoľnosť často sporná a odporúča sa ponúknuť aj alternatívy (napr. prístupové karty namiesto biometrie).
Kľúčové zásady spracúvania biometrických údajov
- Transparentnosť: Organizácie musia jasne informovať jednotlivcov o tom, aké biometrické údaje zhromažďujú, na aký účel, ako dlho ich budú uchovávať a komu ich sprístupnia.
- Bezpečnosť: Biometrické údaje musia byť chránené silným šifrovaním, prístupovými kontrolami a pravidelnými bezpečnostnými auditmi. Odporúča sa princíp minimalizácie údajov – spracúvať len nevyhnutné údaje a uchovávať ich len po dobu potrebnú na daný účel.
- Práva dotknutých osôb: Jednotlivci majú právo na prístup k svojim údajom, na ich opravu, výmaz („právo byť zabudnutý“), obmedzenie spracúvania či prenositeľnosť údajov.
- DPIA (Posúdenie vplyvu na ochranu údajov): Pri zavádzaní biometrických technológií je povinné vykonať DPIA, ktorá identifikuje riziká a navrhne opatrenia na ich minimalizáciu.
Riziká a dôsledky nedodržania GDPR
Nesprávne alebo nelegálne spracúvanie biometrických údajov môže viesť k vysokým pokutám (až do 20 miliónov eur alebo 4 % celosvetového obratu). Príklady z praxe ukazujú, že za porušenie pravidiel boli udeľované miliónové sankcie, napríklad za používanie rozpoznávania tváre bez platného súhlasu alebo za nedostatočnú transparentnosť.
Praktické odporúčania pre organizácie
- Získať výslovný súhlas a ponúknuť alternatívy k biometrickej identifikácii.
- Implementovať technické a organizačné opatrenia na ochranu údajov (šifrovanie, prístupové práva, audity).
- Pravidelne školte zamestnancov o bezpečnosti a ochrane biometrických údajov.
- Viesť dokumentáciu o spracúvaní biometrických údajov a pravidelne vykonávať DPIA.
- Transparentne komunikovať s dotknutými osobami a umožniť im uplatniť svoje práva.
Biometrické údaje sú mimoriadne citlivé a ich spracúvanie prináša vysoké riziká pre súkromie jednotlivcov. GDPR stanovuje prísne pravidlá a dôraz na bezpečnosť, transparentnosť a minimalizáciu údajov. Organizácie, ktoré chcú využívať biometrické technológie, musia dôsledne plniť všetky povinnosti vyplývajúce z GDPR, aby sa vyhli právnym a reputačným rizikám.